Trstenská keramika

Trstenská keramika je v súčasnosti asi najznámejšia slovenská ľudová keramika. Charakteristická je hnedým glazovaním a bielym ručne maľovaným dekorom – vlnky a bodky. V Trstenej sa nachádza manufaktúra, kde sa doteraz vyrába keramika tradičným spôsobom. A tiež predajňa spolu s ľudovou školou umenia, čim sa zabezpečuje kontinuita tohto remesla. Dielňa reflektuje aj súčasné trendy vo farbách, či potreby trhu a tak vytvára aj návrhy na mieru, s názvami kolíb a hotelov z rôznych regiónov Slovenska. Tým vzniká zaujímavý jav, keď sa typické dekory či symboly iných regiónov dostávajú na túto typickú oravskú keramiku. Je to ukážkou neustáleho vývoja a prispôsobovania tradičnej ľudovej kultúry, pokiaľ je živá a je predmetom podnikania.

Trstenská keramika mala zväčša úžitkový charakter. Vyznačovala sa tehlovočerveným podkladom a bielym rastlinným ornamentom, alebo na žltkastom podklade bol hnedý dekor. Tradičný bol vybodkovaný srdiečkový ornament. V Trstenej pracovalo 30 hrnčiarov, posledná hrnčiarska pec pod Hybľom bola zlikvidovaná roku 1953.

Druhým hrnčiarskym centrom na hornej Orave je v 17. storočí Trstená, Osada a Suchá Hora. Trstenskí hrnčiari boli väčšinou sústredení v severozápadnej časti mesta pri riečke Oravici. Najväčšie hlinisko v trstenskom chotári bolo na Bratkovčíku. Spoločná hrnčiarska pec v Trstenej, v ktorej hrnčiari pálili svoje hlinené výrobky, bola kupolovitého tvaru, postavená z tehly do výšky dvoch metrov. Základ pece mal v priemere10 m. Do pece sa zmestilo 3600 hlinených nádob. Hrnčiarska pec bola chránená proti poveternostným vplyvom štvorcovou budovou s rozmermi 13 x13 m. Z úsporných dôvodov vypaľovanie v peci robili hrnčiari len na jeden raz.

Mesto Trstená vydalo nedávno publikáciu Trstenská keramika. V knihe sa dočítate o trstenskom hrnčiarstve a jeho tradícii, charakteristike tradičnej produkcie a výrobnom procese. Publikáciu si môžete zakúpiť v Turisticko-informačnom centre v Trstenej.