Sandrik Hodruša-Hámre

Sandrik bol v 20. storočí jednou z najvýznamnejších kovospracujúcich tovární na území dnešného Slovenska. Sandrik sa zameriaval na výrobu úžitkových a dekoratívnych predmetov zo striebra, medi, niklu, zinku, cínu a alpaky. Zo začiatku najväčšiu časť produkcie tvorili príbory, potom misy, podnosy, kávové a čajové súpravy. V roku 1900 na svetovej výstave v Paríži získal Sandrik striebornú medailu v kategórii „spracovanie kovov“ za secesné výrobky od výtvarníka Jána Peterku. Ten sa roku 1901 stal riaditeľom továrne ako aj jej umeleckým vedúcim. Počas svetových vojen Sandrik prispôsoboval a rozširoval svoju výrobu napr. o poľné kuchyne, nábojnice, či hliníkové príbory. Najlegendárnejším výrobkom z produkcie Sandriku je príbor Brusel od dizajnéra Jána Čalovku. Navrhnutý bol v roku 1958, keď sa v Bruseli konala významná prehliadka Expo ´58, avšak tento príbor tam paradoxne nebol. Vyrobilo sa ho 40 miliónov kusov.

Do roku 1945 mal Snadrik rôznych vlastníkov. Prvá a zakladateľská inštitúcia bola Gerambovská banská únia, potom Centrálna poisťovňa v Budapešti, Berndorfská továreň, ako aj Moravská agrárna a priemyselná banka. V roku 1945 prešiel Sandrik zoštatnením a ako štátny podnik fungoval až do roku 1989. V roku 1993 sa Sandrik stal súčasťou firmy Berndorf avšak výroba v podniku v Hodruši-Hámre postupne zanikla.