Obec Tokajík mala v roku 1940 na začiatku vojny 185 obyvateľov. Od leta 1944 miestne obyvateľstvo nadväzovalo styk s partizánmi. Obec patrila rovnako ako ďalších 22 obcí do územia, na ktorom pôsobil partizánsky zväzok Čapajev, konkrétne oddiel Za vlasť, ktorému velil sovietsky dôstojník R.S. Streľcov ale aj jednotky Požarskij a Majorov. Obyvatelia obce poskytovali partizánom zásoby i spravodajské informácie. V októbri 1944 Nemci v obci ubytovali niekoľko desiatok zajatých sovietskych vojakov. Partizáni pod velením Rudolfa Jánošíka v obci prepadli nemecké hliadky a zajatcov oslobodili. Na jeseň 1944 sa boje medzi partizánmi a nemeckými vojskami vyostrili a partizáni čeliaci tlaku nemeckých jednotiek boli od polovice novembra nútení ustúpiť alebo sa prebíjať k sovietskym vojskám 4. ukrajinského frontu, ktoré už v tej dobe dosiahli Medzilaborce.
Odvetná akcia Pacifikáciou obce Tokajík bola poverená jednotka Kommando ZbV 27 (ZbV – nem. skratka zur besonderen Verwendung – pre zvláštny účel) spadajúca pod Einsatzgruppe H. V noci z 18. na 19. novembra 1944 nemecké jednotky o sile asi 200 mužov pod vedením oberfeldwebla Kumanna, obkľúčili obec a v nedeľu ráno zostúpili z lesov do dediny. Následne začali prehľadávať jednotlivé domy a zatýkať mužov, ktorých spútali a zhromaždili v záhrade pri kostole. Následne vydali rozkaz, aby im ich príbuzní zabezpečili teplé oblečenie a stravu na 3 dni. Okolo jedenástej hodiny muži v trojstupe v sprievode nemeckých vojakov odišli smerom na sever dolinou potoka. Muži kráčali v presvedčení, že ich nemecké jednotky vedú na poľné práce, pri budovaní zákopov. Asi 1 km od obce ich veliteľ nemeckej jednotky zastavil a prikázal prečítať rozsudok, ktorý ich za pomoc partizánom odsudzoval na trest smrti, ktorý mal byť vykonaný okamžite. Nacistická jednotka následne spustila paľbu. Niektorí zo zaistených mužov sa pri tom pokúsili o útek, ale prakticky všetci boli skosení paľbou. Tých, ktorí naďalej javili známky života zastrelili ranou z pištole. 2 ranení muži zostali na žive, obaja boli v bezvedomí a prebrali sa až po odchode nemeckých vojakov. Boli to Andrej Stropkovský a Michal Medvedz, ktorý ležal pod telom svojho mŕtveho brata. Po tom čo sa prebrali zobrali potraviny, ktoré ležali na mieste masakru a 10 dní sa ukrývali v blízkom lese. Nasledujúceho dňa Nemci rozohnali starcov, ženy a deti z obce, vydrancovali a vypálili ju. Zhorelo 27 domov a 28 hospodárskych budov. Zostal stáť iba miestny kostol a jeden poškodený dom. Mŕtve telá postrieľaných mužov ležali na mieste masakru severne od obce až do 12. decembra 1944.Vypálenie Tokajíku, bolo súčasťou širšieho plánu boja proti partizánom. Toho istého dňa bola v okrese Stropkov vypálená i obec Veľká Domaša. 21. novembra taký istý osud postihol Jakušovce, Kolbovce, Vojtovce a Soľník. Nasledujúci deň ľahli popolom Turany a Potočky. 24. novembra nacisti vypálili i obec Korunková a 28. Brusnicu.