Detvianske ľudové umenie a vyšívanie krivou ihlou

Kontinuita prenášania remesla či zručností po rodičoch je v súčasnej dobe industrializácie stále vzácnejšie. Pozitívnym príkladom je detvianska výšivka, kde sa „po praslici“ dedí technika vyšívania krivou ihlou, v podobe predajne s názvom Detvianske ľudové umenie a dielne v starej Detve. Momentálne ju vedie Iveta Smileková, predstaviteľka už tretej generácie rodiny, pričom tradíciu začala v 60. rokoch jej stará mama Veronika Golianová, ktorej patrí veľká zásluha pri zachovaní a podpore unikátnej techniky vyšívania krivou ihlou na Podpoľaní. p. Golianová v roku 1968 založila predajňu, ktorá bola lokálnou obdobou predajní Dielo či ÚĽUV. Detvianska výšivka je v súčasnosti zaregistrovaná značka. Iveta Smileková presne rozpracovala body, ktoré je potrebné dodržiavať, aby vyšívačka svoju prácu mohla nazvať detvianska výšivka. Napríklad strojová výšivka sa nemôže predávať pod týmto názvom. V súčasnosti organizuje p. Smileková aj kurzy vyšívania krivou ihlou. Jej dcéra, etnologička, napísala o živote a tvorbe svojej prastarej mamy Veroniky Golianovej knihu „… a pekný život tie kvety žili …“, ktorá vyšla pri príležitosti nedožitého 100.výročia narodenia tejto známej detvianskej umelkyne. Je to veľmi pekná kontinuita predávania svojho poznania na ďalšiu, konkrétne už štvrtú generáciu.Bola aj známou folktoristkou, choreografkou, osvetárkou a zberateľkou, pričom sa zameriavala na jedinečné detvianske vyšívané oplecko. Vyše 200 zachovaných kusov je v rodinnej zbierke. Časť je diel a zbierok je vystavené aj priamo na predajni. Podarilo sa je presláviť detviansku výšivku krivou ihlou po celom svete a kronika návštev je už legendárna a sú v nej podpísané stovky návštevníkov a obdivovateľov z celého sveta. V súčasnosti organizuje v priestoroch predajne p. Smileková aj kurzy vyšívania krivou ihlou. Detvianska výšivka je už dnes zaregistrovaná značka. Jej vnučka Iveta Smileková presne rozpracovala body, ktoré je potrebné dodržiavať, aby vyšívačka svoju prácu mohla nazvať detvianska výšivka. Napríklad strojová výšivka sa nemôže predávať pod týmto názvom.

 

Detvianske ženy krášlili svojimi výšivkami nielen vlastný odev, ale ornamenty zdobili ošatenie detí aj mužov. Ženy v Detve dodnes vyšívajú tradičnou technikou – krivou ihlou na plátne, ktoré je napnuté na ráme. Krivá ihla je vlastne háčik, ktorým sa zachytáva niť zospodu plátna smerom nahor, pričom vzniká retiazkový steh. Pôvod takejto výšivky siaha až ku koncu 19. storočia. V minulosti sa vyšívalo na domácom ľanovom a konopnom plátne s doma pradenými a farbenými niťami. Z farieb prevládala hlavne žltá a oranžová. Neskôr tieto farby doplnila červená. S postupom doby sa začali meniť aj materiály – začalo sa pracovať na zamate, kde prevládala širšia škála farebnosti výšiviek. Azda najhľadanejšie boli v minulosti výšivky na tyle, ešte zložitejšie boli podkladané trútrom. Vzory pre svoje výšivky ženy brali z prírody okolo seba – boli to tvary podobné tulipánom, ružičkám, kolieskam, srdciam, zvončekom, slimáčikom, hviezdičkám, lístkom. Pre každú svoju výšivku mali svoj vlastný názov: oblápanec, zvonec, bosorka, paradajka, prekladaná hviezdička, bicykel, dubový list, grajciarik a mnoho iných. Tieto všetky vzory boli vyšívané tzv. po vrchu retiazkou – obnietkou. Iným, zložitejším typom vyšívania boli tzv. furmy a mriežka.