Popis
Technológia zadymovania keramiky je predchodcom glazovania – je to najstaršia technológia pálenia keramiky. Bola známa u Slovanov, rozšírená v stredoveku. Zadymovanie predstavuje technologickú úpravu keramiky, ktorá predchádzala glazovaniu. Postup sa využíval na zredukovanie priepustnosti vody keramického črepu. Sadze ktoré sa pri vypaľovaní usadili v póroch výrobkov ich robili sčasti nepriepustné.
Celý proces bol veľmi zdĺhavý, po uschnutí sa nádoba uhládzala zvnútra i zvonka po celej ploche, aby se zmenšila jej pórovitosť. Keramika sa následne vypaľovala v poľnej peci v redukčnom husto zadymenom prostredí, kúrilo sa borovicou.
Po dosiahnutí vysokej teploty cca 900 °C, sa výrobky vypálili za neprítomnosti vzduchu. Keď sa spotreboval kyslík, drevo iba tlelo a produkovalo veľa dymu. Proces vypaľovania trval aj viac ako 12 až 15 hodín a následne musela pec zostaň zavretá ďalšie dva, tri dni. Vypaľovalo sa iba jedenkrát. Zadymované výrobky boli krehké, náchylné na rozbitie, preto sa často poisťovali odrátovaním.
Takáto keramika plnila svoj úžitok najmä v dobe, keď sa na každý druh potraviny využívala jedna nádoba. Nádoba bola sčasti nepriepustná, no arómu danej potraviny nasala a uchovávala. Neskôr si zadymovaná keramika získala obľubu práve pre jej jedinečnú čiernu farbu.
Dekorácie na čiernom povrchu sa vytvárali kremenným okrúhliakom, vo fáze keď bol črep polostuhnutý. Leštením sa vytvorili lesklé ornamenty či väčšie lesklé plochy povrchu výrobkov.
Posledným aktívnym majstrom, ktorý na Slovensku vyrába zadymovanú keramiku je Tomáš Mihok z Kurimy (okres Bardejov), ktorý získal ocenenie Majster ľudovej umeleckej výroby za zachovávanie tradičných technologických postupov pri tvorbe zadymovanej hrnčiny. V súčasnosti odbobny druh keramiky vyrábajú v Maďarsku.
