Popis
Tradícia výroby keramiky v Pukanci siaha do 16. storočia. Pukanec leží na východ od Levíc, na úpätí Štiavnického pohoria, je bývalým slobodným kráľovským banským mestom. Ťažba rúd tu skončila skôr ako v ostatných banských mestách z dôvodu jej vyčerpania a preto sa mesto neskôr zameralo na remeslo. Pukanské výrobky zásobovali nielen bezprostredné – banské okolie, ale i vzdialené trhy a jarmoky.
Prvý hrnčiarsky cech v Pukanci bol založený v roku 1663, odvtedy je pukanská keramika známa po celom Slovensku. Počas obdobia cechov mali výrobky vysokú úroveň z hľadiska technologického, funkčného i estetického.
Pukanská keramika sa vyrábala z červenej hliny, takzvanej červenice, ktorú si majstri sami ťažili. Špecifické je, že sa na keramiku maľovalo pod glazúru. Na maľovanú, spúšťanú či rytú výzdobu sa používali sa engoby, nazývané i hlinky, ktoré si majstri sami pripravili. Keramika sa po ozdobení vypálila a následne sa nanášala priehľadná glazúra.
V 18. a 19. storočí pracovalo v Pukanci okolo 40 majstrov, ktorých výrobky sa predávali na Slovensku i v Maďarsku – na trhoch a jarmokoch v Leviciach, Zlatých Moravciach, Nitre, Banskej Štiavnici, Krupine, Nových Zámkoch, Ostrihome, vo Vacove a smerom na juh až na maďarskej Dolnej zemi.
Po zrušení cechov bol v Pukanci roku 1867 založený živnostenský Hrnčiarsky spolok, ktorý pretrval až do druhej svetovej vojny. Neskoršia produkcia priemyselne vyrábaného riadu predstavovala veľkú konkurenciu pre hrnčiarov, no napriek tomu, že nedosahovala ich remeselnú kvalitu, mala za následok ich ubúdanie. Od roku 1945 sa však oživeniu tradičnej hrnčiarskej výroby v Pukanci venuje Ústredie ľudovej umeleckej výroby.
Významnou osobou v rámci pukanskej keramiky bol majster Ján Frank, v ktorého rodnom dome je dnes zriadené Hrnčiarske múzeum Jána Franka.
