Výrobné postupy považuje za rovnako dôležité ako samotný návrh, experimentovanie s materiálom je mu vlastné, využíva technológiu ako výrazový prostriedok. Vo svojich dielach často používa staré tradičné technológie – štiepanie, vŕtanie, rezanie, spájanie lubov, ohýbanie dreva, pílenie či dlabanie, no je presvedčený, že remeslo nie je potrebné zakonzervovať v zmysle tradičných technologických postupov a foriem, dizajn naopak môže byť významným spojovacím článkom remeselnej a priemyselnej výroby. Jeho svojrázny umelecký rukopis je rozpoznateľný najmä vo výrobkoch frézovaných na vlastnom autorskom stroji. Tieto diela boli verejnosti prezentované na autorskej výstave s názvom Zárezy a Erózie v rokoch 2018 a 2019 v Bratislave a v Košiciach pod záštitou ÚĽUV.
Svojím prístupom k dizajnu, remeslu a materiálu Uhrín vytvára produkty respektíve diela s individuálnym charakterom, ktoré majú dlhší životný cyklus, pretože ľudia si k nim vytvoria individuálny vzťah. Jeho prínos pre remeslo a dizajn však netvoria iba jeho unikátne diela, ale i pedagogická činnosť (Škola úžitkového výtvarníctva Kremnica, Katedra dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity Košice) a publikačná činnosť (publikácia Drevo, dizajn a tradícia (2012), ktorá sa sústreďuje najmä na tradičné technológie spracovania dreva a ich inovatívnym aplikáciám v dizajne a ďalšie početné texty v odborných časopisoch).