Pralesom sa rozumie lesné spoločenstvo, ktorého zloženie, výstavba, rastové a ostatné životné procesy sú podmienené vlastnosťami prostredia, predovšetkým klímy. Je to les ekologicky ustálený, s trvalými dynamicky vyrovnanými vzťahmi medzi klímou, pôdou, organizmami a uchránený pred takými vplyvmi človeka, ktoré by zmenili zákonitosti životných procesov a štruktúru porastových útvarov. Vylučuje sa tu citeľný úmyselný vplyv kultúrneho človeka, ale pripúšťa sa ojedinelý zásah necivilizovaného človeka (napr. divokého poľovníka). V dôsledku autoregulácie a autoregenerácie sa tu uplatňuje ucelený vývojový cyklus, a preto sa môžu trvalo udržať na danom mieste bez napomáhania človeka.
Zjednodušene sa dá povedať, že pralesy sú lesy, ktoré s minimálnymi zásahmi človeka prežili do dnešných čias. V minulosti pokrývali väčšinu dnešného Slovenska. S postupujúcim osídlením však ustupovali ľuďom. Prvé boli vyrúbané nížinné lužné a dubové pralesy v dolných polohách riek Hron, Váh, Nitra, Ipeľ a Dunaj. V 2. až 5. storočí sa naše územie stalo jednou zo zásobárni dreva pre Rímsku ríšu. A ďalšie veľké odlesňovanie prišlo v 12.-13. storočí, keď s rozširovaním osád rástol tlak aj na pralesy vo vyšších polohách. Valašská kolonizácia, pribúdanie pasienkov, rozvoj baníctva, dodnes aktuálny rozvoj poľnohospodárstva, urbanizácia a čoraz intenzívnejšia ťažba dreva – to sa podpísalo pod stav, keď sa u nás pralesy zachovali len výnimočne.
Charakteristiky pralesov
Vzhľad, formu a výstavbu, t. j. štruktúru pralesa a dynamiku zmien, určujú tie dreviny, ktoré sa na určitú lokalitu dostali fylogenetickým vývojom lesa v poľadovej dobe, a ktoré sa považujú za dreviny pôvodné (tzv. klimaxové). Od druhového zloženia a stanovištných podmienok závisia zmeny ostatných znakov štruktúry, vývojové a rastové procesy, z ktorých sú osobitne významné regeneračné a produkčné schopnosti. V detailných znakoch sa prales každej oblasti (lokality) viac alebo menej líši od pralesov ostatných oblastí (lokalít), všetky však majú niektoré spoločné znaky a vlastnosti:
- Stálosť (trvalosť) druhového zloženia
- Ekologická samostatnosť a vyrovnanosť
- Rôznovekosť pralesa
- Špecifická výstavba pralesa
- Proces tvorby drevnej hmoty
- Vysoká prirodzená rezistencia (odolnosť)
- Autoregulačné procesy
- Prirodzená obnova pralesa
Prales ako pôvodná biocenóza je vrcholom prírodného ekosystému, ktorého zložky (jedince a druhové komponenty) sa cez vzájomnú látkovú výmenu dlhodobo vzájomne úzko ovplyvňujú. V danej oblasti predstavuje najvyspelejšiu a najzložitejšiu geobiocenózu, teda spoločenstvo organizmov vo vzájomných vzťahoch s neživými zložkami ekosystému ustálenými na danom území, aká tam môže vôbec vzniknúť a trvalo sa udržať.
V rokoch 2009 - 2015 prebehla historicky prvá komplexná priestorová inventarizácia (mapovanie) pralesov a ich zvyškov na Slovensku. Mapovanie prebehlo v dvoch etapách v rámci realizácie projektov „Ochrana pralesov Slovenska“ a „Poznávame a chránime pralesy Slovenska“. Podrobnosti o projektoch a metodiku mapovania nájdete tu.
Celkovo bolo identifikovaných: 123 lokalít pralesov (lokality s výmerou nad 20 ha) s celkovou výmerou 8 537 ha; 138 lokalít pralesových zvyškov (lokality s výmerou 5-20 ha) s celkovou výmerou 1 643 ha. Spolu sa na Slovensku k 1.1.2016 zachovalo 10 180 ha pralesov a ich zvyškov, čo predstavuje len 0,46% z výmery lesov SR (2,211 mil. ha, zdroj Národná inventarizácia lesov 2016).
Ochrana tohto národného bohatstva je vnútorne pociťovanou potrebou každého civilizačne ukotveného jednotlivca.
Najznámejšie lokality sú Badínsky, Dobročský prales, či Stužica, ktorá je aj chránená UNESCom. Menej známy je prales Solinka, pri obci Osadné, na hraniciach s Poľskom, alebo jelšový prales v Národnej prírodnej rezervácii Šúr pri Bratislave, ktorá patrí aj medzi územia európskeho významu.
http://www.pralesy.sk/co-je-prales/
http://pralesy.sk/projekt/
http://slovakia.panda.org/blog/?uNewsID=345125
http://slovakia.panda.org/o_wwf22/wwf_dunajsko_karpatsky_program