V minulosti bola najhodnotnejšou rybou v žitnoostrovských vodách vyza, ktorá z mora smerovala kvôli nereseniu do tichých dunajských ramien. Obrovské ryby vážiace niekoľko metrákov nebolo ľahké uloviť. Najúčinnejšou metódou lovu boli lovné ploty, ktoré sa stavali tam, kde sa rieka vetvila do viacerých ramien. V jednom z nich cez riečisko do dna nabili rad hrubých kolov a po prúde pod ním ďalší, v ktorom ponechali otvor. Tak vznikla gigantická vrša, z ktorej sa už ryba nedostala.
Slávnymi miestami, kde sa na Žitnom ostrove chytali vyzy, boli Kolárovo, Sap a Asod. Mäso gigantickej ryby bola obľúbená a drahá delikatesa: ulovené vyzy sa na voze prevážali do viedenského výseku, odtiaľ putovali na stôl panovníkov.
Typickým zástupcom rýb Žitného ostrova je kapor (divá forma je u nás celoročne chránený). Z čeľade kaprovitých rýb sa na Žitnom ostrove vyskytuje až 32 druhov. Našou najznámejšou dravou rybou je šťuka obyčajná, v minulosti boli najmä v Malom Dunaji ulovené mimoriadne veľké jedince. Z čeľade pstruhovitých sa u nás vyskytuje hlavátka podunajská, pstruh dúhový, pstruh potočný a iné. Zástupcom čeľade úhorovitých rýb je úhor obyčajný. Medzi najznámejšie pôvodné druhy rýb Žitného ostrova patria aj sumec obyčajný, boleň dravý, lieň obyčajný, mrena obyčajná a pleskáče. Z nepôvodných druhov rýb tu nájdete najmä nutriu riečnu, amura bieleho, rozšírený je však aj tolstolobik biely a iné.
Výnimočná bohatosť žitnoostrovských vôd si vyžadovala rôzne rybárske techniky. Rybári dobre poznali ryby, pozorovali ich zvyky a život. Ryby lovili vršami, rôznymi sieťami, ale aj udicou. Jedna z najzaujímavejších techník sa využívala na lov sumcov. Rybár sediac v člne napichol na háčik žabu, návnadu hodil do vody a špeciálnym nástrojom na kŕkanie jemne udieral do vody, aby vydával zvuk kŕk-kŕk, ktorý je typický pre žaby. Pomýlený sumec sa plávajúc smerom k zvuku chytil na návnadu.
ZIMNÝ RYBOLOV .
Keď sa na vode vytvoril bezpečný ľadový pancier, vysekal na ňom otvor cez ktorý získal úlovok. Najprv musel nájsť vhodné miesto. V zime sa ryby zdržiavajú na dne v rôznych prirodzených skrýšach .Tam trávia takmer celú zimu bez jedla a pohybu. Otvor musel byť veľký, kvôli spôsobu lovenia. Na koniec cca 3m lieskového prútu nasadili tzv. hviezdicu so 4 mi otvormi pre prúty, predtým drevené, neskôr umelohmotné. Medzi ne upevnili sieť. Sieť ponorili pod vodu a mierne ňou pohybovali. Čas od času sieť vytiahli a vybrali úlovok. Rybárčenie malo aj modernejšiu obdobu. Stačila malá palica, zátka a háčik. Preto mohol byť menší otvor. Otvory sa robili sekerou s dlhým poriskom. Dosiahla sa väčšia sila pri sekaní a bolo to aj bezpečnejšie. Rybárovi nehrozilo prelomenie ľadu pod nohami. Keď skončili lovenie, otvor označili zväzkom trstiny. Zamrzla v novovytvorenom ľade. Bola to značka pre ďalších rybárov.
Popri dobre známej rybacej polievke halaszle, ktorú nájdete v ponuke väčšiny reštaurácií v oblasti Žitného ostrova, na stole rodín, kde sa doteraz nachádza aktívny rybár nechýbajú špeciality ako je údená ryba, kapor na masle, perkelt zo sumca alebo zubača s tvarohovymi rezancami, pečené malé rybky obalené v múke s červenou paprikou. V tejto oblasti nájdeme aj špecializované rybárske čárdy. Jednou z dobre známych je Fisch csárda Pepo Csolle v Lehniciach pri Šamoríne.
https://kukkonia.sk/rybarstvo-v-kukkonii
https://kukkonia.sk/zimny-rybolov
www.srz-ds.sk
https://www.ujno.sk/halaszok-csallokozben