Kyjatické hračky

Výnimočnou tradíciou je už po dvesto rokov na Slovensku výroba kyjatických hračiek. Táto výroba ľudových drevených hračiek sa sústredila v troch strediskách a to - Stará Turá v Strednom Považí, Kunešov v Tekove a Kyjatice v Gemersko-malohonte. Tieto dielne vznikali postupne na prelome 19. a 20 storočia a preto ich hračky boli rozličné. Typickými kyjatickými hračkami boli koníky na kolieskach, fúriky, zvieratká na kolieskach a kolísky. V Starej Turej boli práve popredné hlavne pohyblivé hračky ako zobajúce sliepočky, hudobné nástroje ako rapkáče, klepáče a píšťalky. Pre Kunešov bol hlavným znakom hračiek ich pestro pomaľované vozíky s koníkmi na kolieskach a bábiky. Tieto hračky vznikali ako vedľajším produktom miestnej výroby bukového nábytku. Špecifický dekor - drevoryt podľa šablóny sa vytváral pomocou kružidla s rydlom.

Hlavným špecifikým prvkom kyjatických hračiek je ich jedinečné zdobenie. Zdobia sa vyrývaným ornamentom, pri ktorom vidno prirodzenú farbu dreva pod nánosom moridla alebo farby. V minulosti sa však na úpravu používali farbivá z prírodných materiálov ako boli uvarené kôry trnky alebo divé slivky.
Dekórom kyjatických hračiek je ich rytý kruhový ornament, nazývaný ako kružbová výzdoba.
Čo je zaujímavé na realizovaní rezby je, že majstri si svoje rezbárske nástroje vyrábajú sami. Nástroje si remeselník prispôsobil podľa kružidla, ale na konci má namiesto grafitu rydlo. Týmto spôsobom bolo jednoduchšie vytvárať kružnicové časti ornamentu.
Majstri sa inšpirovali predovšetkým prírodnými motívmi a slnečnou rozetou, ktorá mala v slovenskej ľudovej kultúre symbolický charakter, rovnako ako aj v ľudovej kultúre takmer všetkých európskych krajín.

Hračky sú teda výlučne vyrábané z bukového dreva, v minulosti z polotovarov zo štiepanej bukovej guľatiny. Pri výrobe nepoužívali majstri žiadny iný materiál, telo hračky je spájané kolíkovým spojom bez použitia lepidla, či kovových spojovacích prvkov.

Po druhej svetovej vojne začala výroba kyjatických hračiek postupne zanikať. Dôvodom bolo uzavretie hraníc počas vzniku ČSR. Export našich výrobkov bol pozastavený a samotná výroba sa vtedajšej situácii javila ako nevýnosná. Za obnovou výroby kyjatických hračiek prispel Bohumil Šippich a to zorganizovaním kurzov pre kyjatických výrobcov. Ich cieľom bolo zachrániť a podchytiť tunajšiu hračkársku tradíciu. Niekoľko výrobcov ako bol Ján Beňo a Ján Petráš pracovalo ešte 70.rokoch 20. storočia. V roku 2002 sa začal vo väčšej miere venovať výrobe kyjatických hračiek Rudolf Stehlík, ktorý sa neskôr stal aj Majstrom umeleckej výroby Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Ďalším významným majstrom v tomto odvetí patril aj Anton Oboňa. V snahe zachovať a nadviazať na tradičnú výrobu začal UĽUV spolupracovať s výrobcami týchto hračiek. V súčasnosti spolupracuje so štyrmi významnými výrobcami, jedným z nich je aj pokračovateľ Majstra Rudolfa Stehlíka . Ladislav Hedvigi.
Ladislav Hedvigi sa venuje výrobe hračiek od roku 2012 a svoje skúsenosti získal od minulých majstrov. Spolupracuje s Gemersko-malohontským múzeom, v ktorom sa nachádzajú zbierky pôvodných hračiek vyrábané majstrami z Kyjatíc. Je jedným zo 4 majstrov, ktorí sa výrobe kyjatických hračiek venujú.