ÚĽUV - Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) je štátna kultúrna inštitúcia a podlieha ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. Založené bolo v roku 1945 a funguje do súčasnosti. Ústredie pokrýva široké pole činností, ktoré majú hlavnú úlohu uchovávať a rozvíjať ľudovú umeleckú výrobu. Jednou z hlavných aktivít od vzniku inštitúcie bola výskumná a dokumentačná činnosť ľudového umenia a výroby. Dlhoročným výskumom ÚĽUV vybudoval bohatý dokumentačný fond, ktorý od roku 2008 spravuje Múzeum ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV. Okrem toho sa ÚĽUV venoval výrobnej, vývojovej, propagačnej aj obchodnej činnosti so zámerom zachovať a podporovať tradičnú ľudovú výrobu. V súčasnosti sa ústredie venuje aj výchovno-vzdelávacej činnosti, keď organizuje kurzy tradičných remesiel s názvom Škola remesiel ÚĽUV, organizuje známe súťaže ako Kruhy na vode a V krajine remesiel a venuje sa tiež výstavnej, publikačnej a prezentačnej činnosti, vo vlastných galerijných priestoroch či organizovaním podujatí ako sú Dni majstrov ÚĽUVu.

Záujem o ľudovú tvorbu, výrobu, umenie a či všeobecne o ľudovú kultúru siaha do druhej polovice 19. storočia. V tomto období sa vďaka pozornosti vzdelancov dostáva mimo prirodzené vidiecke prostredie, ľudové výrobky sa stávajú komoditou na predaj v mestskom prostredí, organizujú sa prvé výstavy, ktoré ich prezentujú, vznikajú spolky združujúce ľudové výroby. Napriek tomu, že v tomto období je ľudová kultúra stále živá, nové aktivity ju už posúvajú na inú úroveň. Jednak produktovú(v ýroba a predaj) a či záujmovú (výstavy) a stáva sa aj želaným a vyhľadávaným zosobnením slovenskej národnej identity v dobe národného obrodenia a hľadania národného štýlu. Koncom 19. storočia začali vznikať spolky, ktoré združovali a organizovali ľudovú výrobu a výrobky ponúkali ako tovar na predaj. Ako prvý vznikol spolok Izabella v Bratislave (1895), ďalšími boli spolok Lipa v Martina, Družstvo pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu v Skalici (oba 1910) a Spolok pre zveľaďovanie domáckej výroby na Slovensku so sídlom v Bratislave (1938). Nadviazaním na činnosť týchto spolkov vzniká v roku 1945 Ústredie ľudovej a umeleckej výroby priamo ustanovením prezidenta Beneša – dekrétom č. 110/1945. Na základe dekrétu prechádzala celoštátna agenda spojená s ľudovou výrobou pod riadenie ÚĽUV-u. Ústredie malo organizovať všetkých domácich výrobcov, živnostníkov, podnikateľov, ale aj spolky. Neskôr však boli kultúrne a spoločenské funkcie ÚĽUV-u stanovené zákonom č. 4/1958 Zb. SNR o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách, na základe ktorého funguje do súčasnosti.

ÚĽUV spravuje aj múzeum v Stupave, kde sú umiestnené ich zbierky.

Ústredie pôvodnú ľudovú produkciu podchytilo v celoštátnej mierke a sprofesionalizovalo ju zapojením školených výtvarníkov do návrhárskeho procesu. ÚĽUV fungoval ako veľký štátny podnik, počas rokov zamestnávajúci desiatky výtvarníkov a tisíce výrobcov a prinášal na trh množstvo výrobkov, doma, ale aj v zahraničí.

Práve toto zapojenie profesionálnych, teda vo svojom odbore vzdelaných výtvarníkov do procesu je novým, určujúcim prvkom v organizovaní ľudovej výroby. Pozícia výtvarníka mala široký záber, od zbierania poznatkov priamo v teréne, ktoré sa týkali výrobných techník, ornamentiky, dostupných surovín, technologického vybavenia výrobcov cez usmerňovanie a zvyšovanie kvality výrobkov až po nové návrhy, ktoré posúvali pôvodné technológie, výtvarnú stránku a mali tvoriť aktuálnu súčasť bytového interiéru. Výtvarníci spolupracovali s výrobcami, tak isto ako aj s oddelením odbytu ÚĽUV-u. Všetky nové návrhy na výrobu schvaľovala výtvarná komisia, čo malo zabezpečiť vysokú remeselnú a výtvarnú kvalitu výrobkov, ktorú hodnotila podľa nasledovných kritérií:

- spracovaná a doložená konkrétna inšpirácia ľudovou technikou alebo ornamentikou,

- použitý tradičný materiál alebo technológia výroby,

- predpokladaný predajný a výrobný potenciál výrobcov a majstrov ÚĽUV-u.

Počas desaťročí existencie ÚĽUV-u preň pracovali mnohí, z dnešného uhla pohľadu, skutočne významní výtvarníci, ako napríklad Júlia Kováčiková Horová, Václav Kautman, Viktor Holubár-Holešťák, Janka Menkynová, Viera Líčeníková-Škrabalová, Stanislav Koreň, Oľga Koreňová,  Otília Kopecká a mnohí iní.