Šivetická keramika

Šivetice boli známym centrum hrnčiarstva na Gemeri. Hrnčiarstvo sa v nej rozšírilo aj kvôli dostatku vhodnej hliny v jej okolí. Hrnčiarstvo tu prekvitalo už v 16. – 17. storočí a zaoberala sa ním väčšina obyvateľov. Pôvodne bola tvorená na zatáčacom kruhu, z bledej hliny, zvonku poliata tmavohnedou až čiernou hlinkou a zdobená geometrickým vzorom farebnými hlinkami a transparentnou bezfarebnou glazúrou, zvnútra biela krycia glazúra. Keramika sa už dnes vo väčšine vyrába odlievanou metódou. Všetky výrobky sú zdobené ručne a každý motív do detailov vypracovaný.

 

Šivetickí hrnčiari mali zastúpenie aj medzi majstrami ÚĽUVU, jedným z nich bol Ondrej Janko Buriak a až do súčasnosti sa tu keramike venoval  p. František Szarka, ktorý sa do dediny priženil a vylepšovaniu tradičnej hrnčiarskej techniky s použitím elektrickej pece sa venoval popri práci. V súčasnosti sa už keramika v Šiveticiach nevyrába, pán Szarka už odišiel do dôchodku a dopredáva svoje výrobky. Typické pre jeho tvorbu a obzvlášť pôvabné sú jeho maľované vtáčiky sediace na vetvičke. Výrobky p. Szarku boli obľúbeným suvenírom v turistických centrách Slovenského krasu, najmä v miestnych jaskyniach.

V Šiveticiach sa v minulosti vyrábali krčahy rôznych tvarov, tzv. kulače (čutory), džbány, taniere, misky, kvetináče, vázy. Glazúra bola úplne hladká a priehľadná. Vo výzdobe sa uplatňovali tieto ornamentné prvky: tulipány, ruže, hrozno, rôzne listy, jablká, hviezdy, kvety a vtáčiky. Používali sa aj geometrické prvky: kruhy, vlnovky, rovnobežné pásiky a vlnovky vyplnené odtlačkom štetca. Pri vyškrabávaní sa používali čisto geometrické ornamenty. Ozdoby sa vyškrabávali na tmavohnedom až čiernom podklade. Výrobky boli tmavo – hnedej a prírodnej farby (svetlo krémová). Na vhodnú hlinu sa chodilo na miestny kopec Hlinište, kde mal každý hrnčiar svoje tajné hlinisko.