Tatry

Tatry – symbol a pýcha Slovenska. Poeticky sa Slovensko nazýva aj „krajom pod Tatrami“, alebo medzi Tatrami Dunajom. Divoká a stále zachovaná pôvodná krása „najmenších veľhôr na svete“ inšpirovala mnohých umelcov ku svojim významným dielam. Dychberúca krása, pestrosť a tajomno dolín, majestátnosť štítov a čaro plies sa už po storočia spomínajú, či inšpirovali vznik klenotov ľudovej tvorivosti. Poézia, próza, hudba, výtvarné umenie, folklór a tradície. Názvy významných spoločností, štátna hymna, štátny znak, či mince... S Tatrami a ich symbolmi sa na Slovensku stretávame každý deň, vo všetkých oblastiach života. Sú najväčším turistickým magnetom, miestom, kde bol hádam každý obyvateľ Slovenska a rád sa tam aj vracia v akomkoľvek ročnom období. A to platí aj pre tých najostrieľanejších cestovateľov a horolezcov, ktorí videli hory celého sveta.

Výpočet ich unikátov a podrobný opis jedinečnosti nedokáže vyjadriť drsnú, ale podmanivú krásu, ktorou si získajú každého, kto do nich zavíta. Užasné scenérie, neopakovateľné výhľady, ale aj pocit pokory a úcty pred ich drsnou krásou, pestrosťou a zároveň krehkosťou, sú odmenou každému, kto do nich vkročí  s rešpektom a otvoreným srdcom. Odkrývanie ich krásy sa deje najprv cez civilizované turistické centrá a menej náročné túry po frekventovaných magistrálach až po celodenné túry po hrebeňoch a sedlách až na vrcholy štítov s úchvatnými výhľadmi.

Keď hovoríme o Tatrách, môžme hovoriť o týchto ich častiach: Vysoké Tatry, Západné Tatry (Roháče), Východné Tatry (Belianske Tatry) a Nízke Tatry.

Prírodné scenérie Vysokých Tatier, ktoré sú spomedzi nich najznámejšie a najviac navštevované, už dotvárajú grand hotely a vily postavené v národnom štýle na začiatku 20. storočia spolu s ich parkovou úpravou, funkcionalistické sanatóriá a hotely a horské chaty z medzivojnového obdobia, ozdravovne a ubytovne ROH z obdobia socializmu už konvertované na moderné wellness hotely, lanovky a lyžiarske strediská so svojou infraštruktúrou spolu s novými odvážnymi až kontroverznými developerskými projektami s cieľom využiť turistický potenciál Tatier,  Do značnej miery podobu dnešných Tatier zmenila veterná smršť 19. novembra 2004, ktorá spôsobila masívnu kalamitu a zrazu budovy schované medzi vysokými smrekmi začali vyčnievať. Následky tejto pohromy sa odstraňujú dodnes a vedú sa vášnivé diskusie medzi lesníkmi, majiteľmi lesov a ochranármi, čo robiť najmä s chránenými dolinami ako je Tichá či Kôprová dolina, či to nechať na prírodu, nech sa s tým sama vysporiada bez zásahu človeka alebo ťažiť kalamitné drevo aj v týchto oblastiach, s cieľom predísť ešte väčšiemu poškodeniu najmä lykožrútom.

Tatry vznikli v období treťohôr (pred 65,5mil - 2,5mil rokov) a svoju jedinečnú, súčasnú podobu získali pôsobením ľadovcov v štvrtohorách (pred 2,5mil rokov – súčasnosť).

Skalný masív má dĺžku približne 80 km a na ploche len 786 km2 (z toho 610 km2 na Slovensku)  sa týči 30 štítov a veží s výškou nad 2500 m.n.m., pod ich členitým povrchom je ukrytých vyše 330 zmapovaných jaskýň, medzi tým všetkým je rozosiatych približne 400 dolín, kotlín a žľabov, viac ako 200 plies, desiatky vodopádov a horských bystín, vyše 1500 druhov živočíchov a rastlín (vrátane reliktov a endemitov). 

Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky – Západné, ktoré majú reliéf členitejší a Východné Tatry, ktorých reliéf je členitý menej. Podcelok Východné tatry sa ďalej člení na Tatry Vysoké a Belianske. Ich vzhľad a ráz je výsledkom práce vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré pohorie rozčlenili na viacero rozoklaných chrbtov. Podnebie má horský, až vysokohorský charakter (chlad, vlhko a veterno) a je výrazne ovplyvnené výraznou členitosťou reliéfu.

Prvé stopy osídlenia v okolí regiónu Tatier sú z čias neandrtálcov (pred vyše 100 tisíc rokmi), Prvé roľnícke usadlosti vznikali v období mladšej doby kamennej, okolo roku 3000 pred n.l. si eneolitickí obyvatelia založili riadne opevnenú osadu Hradisko (južne pod Starým Smokovcom, juhozápadne od Dolného Smokovca).

Pomenovanie Tatry dodnes nie je spoľahlivo objasnené, pripisuje sa obyvateľstvu, ktoré územie dnešného Slovenska obývali ešte pred Slovanmi (árijské slovo tamtra;tâtra / temný;tmavý). Prvá písomná zmienka tohto názvu (Titiri montes) pochádza z roku 999.

História turizmu v regióne sa začala oficiálne písať v roku 1565, keď podľa dobových záznamov kežmarská hradná pani, spolu s mešťanmi, absolvovala prvý známy výlet do Vysokých Tatier, pravdepodobne k Zelenému plesu. Prvý tatranský výstup uskutočnili v roku 1615 taktiež kežmarskí študenti, pravdepodobne na Kežmarský štít. Významné zintenzívnenie turizmu nastalo po vzniku ČSR, keď začali postupne vznikať horské chaty a útulne, z ktorých vznikli dnešné osady V súčasnosti su Tatry centrom turizmu, kúpeľníctva a športu, s neustále sa rozširujúcou sieťou ubytovacích zariadení hotelového typu, ako aj menších ubytovní, penziónov, privátov a chát. Možnosť prespatia poskytujú aj viaceré vysokohorské chaty.

Tatranský národný park je najstarší (od r. 1949) a najväčší (1045 km2) národný park na Slovensku, v roku 1993 boli Tatry spolu s poľskou časťou UNESCOm vyhlásené za Biosférickú rezerváciu Tatry.

Na území Tatier leží mesto Vysoké Tatry, rozlohou druhé najväčšie na Slovensku, s približne 5000 obyvateľmi. Je rozdelené na tri katastrálne územia – Starý Smokovec, Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso, ktoré sa ďalej skladajú z celkom 15 osád, tri z nich majú štatút kúpeľov (Nový Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranské Matliare). V Tatrách sa nachádza aj viacero liečebných domov a sanatórii, zameraných najmä na liečbu pľúc a ochorení dýchacieho aparátu. Sanatórium vo Vyšných Hágoch.

Najväčším vrcholom Tatier, Slovenska, aj celých Karpát, je Gerlachovský štít 2654 m.n.m., na ktorý je výstup možný iba v sprievode horského vodcu.

Na druhom najvyššom vrchu Tatier – Lomnickom štíte (2634 m.n.m.) sa nachádza viacero unikátov – najvyššie položená botanická záhrada na Slovensku, astronomické observatórium, meteorologická stanica, rozhľadňa, reštaurácia -  a dá sa naň dopraviť kabínovou lanovkou a dokonca je možné aj prenocovanie v najvyššie položenom apartmáne u nás.

Najznámejším a najviac zobrazovaným vrchom Tatier je Kriváň (2495 m.n.m.), od 19. storočia neoficiálny symbol slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti, svojho času vyobrazený aj v štátnom znaku Česko-Slovenska, v súčasnosti vyobrazený na slovenských eurominciach, je po ňom pomenovaná planétka (24260) Kriváň. Prístupný je po značenej turistickej trase.

Najhlbším jazerom (Tatier aj celého Slovenska) je Veľké Hincovo pleso, s najväčšou hĺbkou 53 m, ktoré leží v nadmorskej výške 1945 m.n.m..

Jednou z mála verejnosti sprístupnenou tatranskou jaskyňou je Belianska jaskyňa, nachádza sa v Kobylom vrchu nad Tatranskou kotlinou a je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku. Sprístupnili ju v roku 1882 a zo všetkých tatranských jaskýň má najbohatšiu kvapľovú výzdobu. Zaujímavosťou je aj elektrické osvetlenie, ktoré bolo zavedené už v roku 1896. 

Najdlhšou tatranskou dolinou je Bielovodská dolina s dĺžkou viac, ako 10 km.

Najvyšším miestom, ktoré môžete v Tatrách dosiahnuť po značenej turistickej trase sú Rysy (2503 m.n.m.), pod vrcholom ktorých je aj najvyššie položená turistická Chata pod Rysmi (2250 m.n.m.). Najťažšou a najnebezpečnejšou značenou turistickou trasou v Tatrách je Orlia Prť. Na mnohé vrcholy a štíty je výtup možný iba v sprievode horského vodcu, značené turistické trasy sú sprístupnené iba v určitú časť roka. Najdlhšou súvislou turistickou trasou je Tatranská magistrála, ktorej dĺžka je 72 kilometrov, prechádza južnými svahmi Západných a Vysokých Tatier a je možné zdolať ju za približne 20 hodín.

Jazerá ľadovcového pôvodu, ktorých je Tatrách približne 200 a mnohé sú pre turistov dostupné,majú svoje vlastné pomenovanie – plesá. Najväčším je Morské oko (v Poľskej časti Tatier) s rozlohou 34,5 ha, najznámejšie a najnavštevovanejšie je Štrbské pleso v nadmorskej výške 1346 m.n.m., takisto pleso Skalnaté, Zelené a Popradské.

Kráľom tatranských zvierat je medveď hnedý, na oblohe dominuje orol skalný, najvýznamnejším živočíšnym endemitom je kamzík vrchovský tatranský.

Hlavnými turistickými a lyžiarskymi strediskami Tatier sú Štrbské pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica, z ktorých je dostupná väčšina lanoviek a zjazdoviek, takisto sú začiatkom väčšiny značených turistických trás.

Vo Vysokých Tatrách je momentálne v sezónnej prevádzke vyše 20 lyžiarskych vlekov a lanoviek, medzi najvyužívanejšie patria Tatranská Lomnica – Skalisko – Lomnický štít, Starý Smokovec – Hrebienok a Štrbské Pleso – Solisko.