Modranská keramika a Slovenská ľudová majolika

Hrnčiarske remeslo má v meste Modra históriu už od 14. storočia. O jeho rozvoj sa zaslúžili modranskí majstri a Habáni v 17. storočí. Prvý hrnčiarsky cech bol v Modre založený v roku 1636. V roku 1883 bola založená štátna diela džbánkarska, ktorá sa od roku 1952 nazýva Slovenská ľudová majolika a je najznámejšou dielňou v ktorej sa dnes majolika vyrába. V súčasnosti je modranská majolika zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Proces výroby Modranskej keramiky nadväzuje na dlhú tradíciu remesla v Modre. Keramika sa vyrába ručne, na hrnčiarskom kruhu, z kaolínovej hliny a je dvakrát vypaľovaná. Vytočené výrobky je potrebné vysušiť, a prvýkrát vypáliť v keramickej peci pri teplote približne 1000 °C. Vypálený črep sa namáča do bielej glazúry, na ktorú sa ručne maľujú prírodné vzory. Následne sa druhýkrát vypáli pri vyššej teplote – približne 1100 °C.

Charakteristické vzory Modranskej keramiky sú napríklad ruže, klinčeky, puky kvetov a ozdobné lístky. Podľa farieb sa delia štyri druhy dekoru – pestrý využíva červenú, žltú, modrú, zelenú, hnedú a fialovú, habánsky dekor má podobnú farebnosť avšak bez červenej farby, v zelenom dekore prevažuje zelená v kombinácii s hnedou, modrý dekor je výlučne maľovaný modrou farbou. Pôvodné habánske a ľudové vzory sú zhrnuté vo vzorkovníku významného tvorcu keramiky Heřmana Landsfelda  zo začiatku 20. storočia. Modranská keramika je prezentovaná na tradičných podujatiach ako Slávnosť hliny – Keramická Modra, Keramický jarmok v Pezinku, Dni majstrov ÚĽUV a mnohé ďalšie. Bohatá zbierka tradičnej modranskej keramiky sa nachádza v SNM – Múzeum Ľ. Štúra v Modre.

V súčasnosti v tejto tradícii pokračuje  ľudovoumelecké výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika a manufaktúra Modranska, ktorá sa zaoberá tvorbou ručne robenej úžitkovej keramiky, a to hlavne modranskej majoliky a kameniny, v modernom ponímaní.