Črpák

Črpák (čerpak, čärpak, čirpak, šerpák) je drevená nádobka s uchom, ktorá sa používala na salašoch na naberanie a pitie žinčice a mlieka a na odmeriavanie množstva tekutiny. Slovenské črpáky sa vyznačujú vlastnými konštrukčnými a dekoratívnymi znakmi, ktorými sa výrazne odlišujú od ostatných oblastí. Na Slovensku vznikli a rozvinuli sa tri hlavné typy s mnohými variantmi, odlišné konštrukciou, najmä spôsobom spojenia ucha s nádobou, tvarom i dekorom. Východný typ (gemerský) je podľa konštrukcie najjednoduchší. So štíhlou líniou, ktorá sa zužuje smerom dole a je celistvý – vyrobený z jedného kusa. Tento typ bol rozšírený na Gemeri, Spiši a ďalej na východ. Severný typ (liptovský) sa skladá z troch častí – nádobka (puterka), dno a ucho. Tento typ má ucho spojené s nádobkou zvlakom /rybinou a jeho rozšírenie bolo na Liptove a Orave. Stredoslovenský (detviansky) typ bol podľa konštrukcie nazýval aj skladaný s nádobou, ktorá sa smerom na hor zužuje. Bol z troch hlavných častí - rúčka sa s nádobou spojila na hornom okraji háčikovým zárezom a na spodnej strane bola pripojená obrúčkou zo železného, mosadzného alebo medeného plechu. Samotná nádobka ma vložené dno z ihličnatého dreva. Tento typ črpáka bol v 19. storočí používaný najmä v okolí Detvy, Zvolena, Banskej Bystrice a na hornom Ponitrí, v 20. storočí sa rozšíril aj do iných častí Slovenska.

Čím bol salaš bohatší, tým bola aj bohatšia výzdoba rúčky na črpáku. Výzdoba sa pôvodne sústredila na ucho, od 20. storočia býva výnimočne zdobená aj nádobka a obrúčka. Na dekore črpákov sú archaické geometrické motívy, zoomorfné aj antropomorfné figurálne motívy ale aj architektonické prvky. Najčastejšie sú motívy z prírody a zo života i z práce na salaši. V 20. storočí sa začali objavovať aj rôzne netradičné námety a črpáky sa stali aj dekoratívnym darčekovým predmetom.

Na výrobu nádobky sa výnimočne používal aj svor, najčastejšie jedľový, ktorý vznikol rastom nového dreva na zlomenom kmeni.