Na Slovensku sa vyskytovali, pri dizajne krpcov, mnohé regionálne rozdiely nielen v tvare, detailoch spracovania ale aj v spôsobe ovíjania návlakov. Krpce rozdeľujeme na dva základné typy (podľa tvaru špičky) – špicaté symetrické, pri ktorých nebolo rozlíšenie pre ľavú a pravú nohu a asymetrické krpce, ktoré boli vytvarované ergonomickejšie a šev bol posunutý až na úroveň palca. Nariasenie špičky (záhyby), ktorým sa riešil tvar krpca, sa nazýva „nos“. Tie mohli byť dva, tri alebo aj viac, niekedy boli krpce aj bez nosa. Päta bola najčastejšie vyformovaná nariasením, s dvomi dierami po okraji, ktoré sa sťahovali návlakmi. Týmito sa krpce priväzovali nad členkami k nohe. Na východnom Slovensku návlaky v neskoršom období nahradil remienok s prackou, gombíkom alebo sponou. Do krpcov sa obúvali plátenné onuce alebo vlnené pletené alebo šité súkenné pančuchy – kopytcia. Krpce sa vyrábali z usne namočenej vo vode a nový majiteľ si ich pri prvom použití obúval namokro, aby sa koža prispôsobila chodidlu.
Krpce
Popis
Krpce sú jednoduchý druh nízkej ovinovacej obuvi, ktorý nosili obyvatelia najmä v horských a podhorských oblastiach. Svojou formou nadväzovali na staršie typy obuvi slovanských národov. Prestali sa nosiť medzi svetovými vojnami, keď boli v dôsledku rozvoja priemyselnej výroby nahradené topánkami. Na Slovensku sa najdlhšie udržali medzi pastiermi a ľuďmi pracujúcimi v lesoch pre svoju poddajnosť, ktorá sa približuje chôdzi naboso, vďaka čomu boli bezpečné pri chôdzi v teréne.
Krpce sa zhotovovali z dvoch obdĺžnikov hovädzej (niekedy aj bravčovej, konskej) usne ktoré boli zošité remienkami odrezanými z tohto základného formátu. Krpec sa zhotovoval narezaním usne a vyrazením otvorov podľa typu strihu, zošitím špičky a vyformovaním vonkajšieho boku remienkom, vyformovaním vnútorného boku druhým remienkom a vyformovaním nariasenej otvorenej päty, ktorá sa sťahovala dlhým (okolo 2m) koženým remeňom – návlakom.
Video
Literatúra
Jarošová, Petra – Čechmánková, Nora: Krpce, ÚĽUV, Bratislava, 2020