Popis
Drotárstvo sa začalo rozvíjať začiatkom 18. storočia v zaostalých horských oblastiach Kysúc, severného Považia a spišského Zamaguria. Bola to špecifická forma ľudového sezónneho doplnkového zamestnania vykonávaná vandrovaním, zameraná na opravy keramiky a plechového riadu a výrobu a podomový predaj jednoduchých úžitkových predmetov (šparáky do fajok, pasce na myši, podložky na žehličky, vešiaky, náhubky pre zvieratá, rošty, sitá, siete, koše alebo náradie do kuchyne a pod.) zhotovených špecifickými technikami z drôtu a plechu. Drôtom sa opletali nielen poškodené, ale aj nové keramické nádoby, ktoré získali vyššiu pevnosť a dlhšiu životnosť. Od polovice 19. storočia sa drotári preorientovali aj na prácu s plechom. Neskôr sa stalo remeslom, ktoré bolo vykonávané dielenským a manufaktúrnym spôsobom a sortiment výrobkov sa rozširoval o nové druhy (stojany na noviny, podnosy na pivové poháre, stojany na hygienické potreby, šperkovnice, detské hračky, vtáčie klietky a pod.). Od 40. rokov 20. storočia do upadá utilitárna stránka remesla a začína sa viac prejavovať voľná výtvarná forma (figúry ľudí, zvierat, rozprávkové bytosti či dopravné prostriedky a pod.). Od 90. rokov 20. storočia drotárstvo opäť ožíva a zameriava sa k stolovaniu, dekoratívnym predmetom, autorskému dizajnu či šperku.
Na spracovanie drôtu vyvinuli drotári veľmi originálnu jednoduchú technológiu, založenú na ručnom ohýbaní, viazaní, spletaní a tvarovaní drôtu, bez použitia spájkovaných a zváraných spojov. Neskôr, pri spracovávaní plechových výrobkov rozšírili zručnosti aj klampiarske a medikováčske postupy.
Základná surovina – oceľový drôt, bol priemyselne vyrábaný materiál. Na výrobu sa používal oceľový tvrdý a polotvrdý (pružný) a mäkký žíhaný drôt v rôznych hrúbkach. Príležitostne sa, v menšej miere, používali aj drôty z farebných kovov pri oprave predmetov z ušľachtilých materiálov, Tu sa dbalo na estetické vyznenie opletania a používali aj jemné „čipkované“ výplety. Mosadzné a medené plechy sa používali v manufaktúrnej produkcii (čajníky, kanvice, kotlíky, lampáše a pod.).
Drotárstvo a jeho tradícia bolo zapísané v roku 2019 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
