Sklené pri Handlovej

Fotografie
Popis
Obec Sklené (Sklené pri Handlovej) sa nachádza v južnom cípe rázovitého stredoslovenského regiónu Turiec, rozprestierajúceho sa v kotline prirodzene uzavretej horstvami a hrebeňmi pohorí Malej a Veľkej Fatry, Kremnickými vrchmi a pohorím Žiar. V Turci je všetko, čo môže urobiť tento región atraktívnym: nádherné prírodné scenérie, termálne a minerálne pramene, kultúrne pamiatky, história, kúpeľníctvo aj športové vyžitie v lete i v zime. Mnohé z týchto atribútov nájdete nielen vo väčších sídlach, ale napríklad aj v najjužnejšej, nenápadnej koncovej obci Horného Turca, v Sklenom.

Obec Sklené, bližšie určená ako Sklené pri Handlovej, pretože vzdušnou čiarou, ale i spojením železnicou, je Handlová najbližšie významné mesto. Administratívne však obec spadá do okresu Turčianske Teplice, na juhu hraničiaceho s okresmi Prievidza a Kremnica.

Sklené leží na železničnej trase Prievidza – Horná Štubňa, ktorá nie je len lokálnym spojením obyvateľov pri ceste za prácou, ale je to aj dôležitá spojnica z Prievidze a Bojníc smerom na Zvolen a Banskú Bystricu a smerom na Martin. Pri cestovaní autom sa v prudkej zákrute cesty C 65 medzi obcami Turček a Horná Štubňa odbočí na Sklené, kde cesta aj končí.

Geograficky je obec situovaná v najjužnejšom výbežku Turčianskej kotliny, na rozhraní  Kremnických vrchov a pohoria Žiar, bezprostredne ohraničená Kunešovskou hornatinou na južnej strane. Severná strana je otvorená do Turčianskej kotliny, ale aj táto strana je zalesnená – od Skleného takmer do Turčianskych Teplíc sa rozkladá Rovná hora. Do scenérie Turčianskej kotlin neodmysliteľne patrí rieka Turiec, ktorá zbiera aj všetky potoky zo Skleného (Mútnik, Biely potok, Besná voda).

Chrbty okolitých hôr sa od obce mierne dvíhajú ako lúky a pasienky a nenápadne cez rozptýlenú zeleň prechádzajú do lesov zmiešaných a ihličnatých – smrekových a borových. Horný koniec dediny sa končí Pri kríži, odkiaľ sa rozprestierajú Sklenárske lúky. Ozajstným prekvapením pre turistu je, keď po nenáročnej turistickej trase v miernom stúpaní po lúkach a lese sa ocitne na vrchole Bralovej skaly (826 m n.m.) na okraji priepasti a v hĺbke 250 m pod sebou vidí rekreačné stredisko Remata.

Pod povrchom Sklenárskych lúk sa nachádza viacero jaskýň, ktoré však majú význam najmä geologický a geomorfologický a nie sú prístupné verejnosti (Jaskyňa na lazoch, Závrtová jaskyňa). Sú to ponorové fluviokrasové jaskyne s aktívnym vodným tokom. V roku 1995 boli vyhlásené za prírodnú pamiatku.

Hoci sa obec nachádza nielen v strede Európy (len niekoľko kilometrov vzdialené Krahule sú tzv. geometrickým stredom Európy), ale aj v strede Slovenska, na Sklenom je počuť okrem stredoslovenského aj zvláštne nárečia, ktoré nemajú pôvod v slovenčine. Súvisí to so vznikom obce i s ďalšími osídľovacími vlnami. Obec vznikla za prvej vlny nemeckej kolonizácie územia Slovenska v 12. až 14.storočí, prvá písomná zmienka je z roku 1360. Nachádzala sa tu sklená huta, podľa čoho dostala aj meno, pôvodný nemecký názov Glaserhau. V Hornom Turci do konca 2. svetovej vojny obývalo obyvateľstvo nemeckej národnosti niekoľko obcí, po nútenom i dobrovoľnom vysťahovaní do Nemecka tu zostali len zvyšky. Okrem dialektu karpatských Nemcov tu môžeme na Sklenom počuť aj spevavé nárečie Rusínov z podkarpatskej Rusi.

Pôvodní nemeckí kolonisti určili obci charakter veľmi výrazným urbanistickým a krajinotvorným fenoménom, ktorým sú výsadby líp po celej obci. Podľa historických prameňov, dávno pred tým, ako si lipu za svoj symbol prisvojili Slovania, bola symbolom germánskych kmeňov. Je možné, že najstaršie lipy na Sklenom vysadili ešte pôvodní zakladatelia sídla, každopádne v tejto tradícií pokračovali ďalšie generácie, pretože lipy sa stali veľmi výrazným krajinotvorným a urbanistickým prvkom, charakteristickým pre obec. Najkrajšou skupinou stromov sú lipy pri kostole. Lipa veľkolistá pred vstupom do kostola bola vyhlásená za chránený strom v roku 1969 a opäť v roku 1996. Jej vek sa odhaduje na 250 rokov (obvod kmeňa 628 cm, výška 30 m a priemer koruny 26 m). Kostol Narodenia Panny Márie, postavený v roku 1627 na starších základoch, má dodnes zachovaný renesančný charakter a v roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Obec v súvislosti s nemeckým pôvodom značnej časti obyvateľstva zažila dve veľké tragédie počas druhej svetovej vojny. O týchto udalostiach sa mlčalo viac ako 50 rokov. V obci došlo 20.septembra 1944 ku hromadnej vražde 187 civilných obyvateľov, etnických Nemcov. Údajnou príčinou bola streľba neznámych osôb do partizánov. Masový hrob sa nachádzal medzi obcami Sklené a Horná Štubňa, na kraji Rovnej hory. O dva-tri mesiace došlo k druhej tragédii. Medzi obcami Sklené a Turček bol ďalší masový hrob so 182 obeťami vrátane jedenástich detí. Tentoraz vraždilo nemecké vojenské komando. Údajne išlo o akt pomsty za 187 etnických Nemcov. V roku 1994 postavili obetiam vojny pamätník v miestnom parku. Začiatkom 21.storočia žili v obci pamätníci týchto udalostí, ale k týmto udalostiam sa veľmi nechceli vracať, aby sa nevyvolávali ďalšie emócie. Niektoré dokumenty a fotografie sa nachádzajú na miestnom úrade.

Obec Sklené je vo vzťahu k svojej veľkosti (obec do 5 tis. obyv.) mimoriadne dlhá (3 km). V obci dlhodobo ubúda stáleho obyvateľstva, mladí ľudia odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami. V obci je napriek tomu zriadená materská škola a základná škola, ale len 1. stupeň, na 2. stupeň ZŠ deti dochádzajú do Turčianskych Teplíc, v ktorých je aj najbližšia stredná škola.

Na druhej strane pribúda v obci rekreačných objektov. V 70. rokoch minulého storočia boli na Sklenom dve rekreačné chalupy. Možno aj premena jedného z najzanedbanejších domov na malebnú drevenicu dopomohla tomu, že aj ďalšie zanedbané objekty začali kupovať najmä ľudia mimo regiónu a rekonštruovať na rekreačné objekty. Začiatkom 21. storočia tvorili približne tretinu stavieb.

Ľudová architektúra Turca je veľmi rôznorodá. Turiec má vďaka geomorfologickým danostiam pomerne silné historické väzby s Hornou Nitrou a vďaka tomu tu možno popri vlastnej charakteristike v ľudovej architektúre nájsť aj prvky nížinného typu architektúry. Zástavba je rôzna aj vo vzťahu k národnosti obyvateľov. V Turci je možné nájsť aj niekoľko typov poschodového domu vo väzbe na nížinnú architektúru alebo nemecké obyvateľstvo, kde sa prejavuje väzba na banské mestá (Kremnica). Pôvodný turčiansky dom bol typologicky starobylý, vyznačoval sa jednoduchosťou, mal malé rozmery, bez otvoreného ohňa v izbe. Tradičným materiálom bolo drevo, zrubové stavby stáli na kamennom podnoží, brvná sa kresali z troch alebo štyroch strán. Domy boli dvojdielne alebo trojdielne, sedlové strechy s dreveným doskovým štítom a podlomenicou. Z hľadiska formy zástavby obcí v oblasti Turca prevládal typ domu postavený priečne, užšou stranou do ulice, s otvoreným dvorom.

Z architektonického hľadiska je obec Sklené veľmi rôznorodá, nachádzajú sa tu pozostatky slovenskej aj nemeckej ľudovej architektúry, nie sú tu však zachované celé súbory. Ani solitéry sa nenachádzajú v pôvodnej podobe, či obytné alebo rekreačné objekty obyvatelia prispôsobujú svojim súčasným požiadavkám. Čaro obce spočíva v súznení sídla s okolitou prírodou.

Literatúra
Turzo, I. (2004). Ľudová architektúra na Slovensku. Bratislava: Marenčin PT
Vydra, J. (1925). Lidové stavitelství na Slovensku. Praha: Vyd. Jan Štenc
Frolec, V. a kol. (1983). Lidová architektura, encyklopedie. Praha: Vyd. SNTL, nakladatelství technické literatury a ALFA, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry
Ďurkovská, M.(2007). História nemeckého osídlenia na území Slovenska do začiatku 19.storočia. Spoločenskovedný ústav SAV. Štúdie a články: <http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/durkovska.html>
Tóth, A. (2007). Turiec. Študijné materiály.

Zdroje fotiek:
https://krizom-krazom.eu/regiony/zilinsky-kraj/turcianske-teplice
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sklen%C3%A9_(okres_Tur%C4%8Dianske_Teplice)
https://sklenekatka.webnode.sk/o-sklenom/   Foto: Milan Ďurčo, Ing. Katarína Ďurčová


GPS
12
48.78319444444444
18.842138888888886
1
0
0
48.7831944444
18.8421388889