Pôvodná ľudová architektúra je ukážkou hlbokého poznania klimatických podmienok, morfológie terénu, materiálov z lokálnych zdrojov, manuálnej zručnosti a znalosti techniky. Máloktorá stavba sa do polovice 20. storočia stavala profesionálne. Svojpomoc v rámci rodiny a komunity bola bežnou realitou a napriek tomu mnohé takto postavené stavby vydržali aj viac ako dve storočia.
Ich typológia, dispozícia, absencia hygienických zariadení, či priechodnosť izieb však už nezodpovedá súčasnému životnému štýlu a fungovaniu moderného človeka, preto sú stavby ľudovej architektúry viac či menej citlivo adaptované – prestavované.
Aj pri novostavbách sa dá vkusne a citlivo pracovať s géniom loci a regionálnou identitou, nie je to však ľahšia cesta. Bežní investori – stavitelia rodinných domov či penziónov, aj tí, ktorí rozhodujú o verejných stavbách a priestoroch často hľadajú ľahšiu, resp. najlacnejšiu cestu, čoho výsledkom býva prvoplánový, nepremyslený koncept.
V interiéroch rekreačných a gastronomických prevádzok v regiónoch nájdeme snahu o tradičnú výzdobu, ktorá je však často len náhodnou eklektickou zbierkou a k citlivému interiérovému konceptu má ďaleko.
Databáza ponúka prehľad pôvodných zachovaných aj menej zachovaných objektov ľudovej architektúry, ich vydarených konverzií a rekonštrukcií, ale aj novostavieb v pôvodnej zástavbe či na samotách, ako príkladov dobrej praxe s kultúrnym dedičstvom a regionálnou/lokálnou identitou.
Súvisiace záznamy
