Avion - bytový komplex v Bratislave

Fotografie
Popis
Funkcionalistický bytový komplex Avion, postavený v Bratislave v r. 1932 podľa návrhu architekta Josefa Mareka, v čase svojho vzniku reprezentoval to najlepšie z oblasti hromadnej bytovej výstavby. Dnes stále plní pôvodnú funkciu a je žiadaným miestom na bývanie. Z architektonického hľadiska predstavuje typologický medzistupeň od uzavretej blokovej zástavby po riadkovú, a práve v tomto je Avion vyzdvihovaný ako príklad podstatného pokroku v družstevnej bytovej výstavbe. Z výtvarného hľadiska je hodnotený ako príklad puristicky čistej stavby riešenej dôsledne v súlade s funkciami, čo sa premieta aj do architektonického stvárnenia fasád. V súčasnosti sa Avion nachádza v širšom centre, v jednej z najlukratívnejších mestských častí Bratislavy, v Starom Meste. Pre svoju výnimočnosť sa komplex stal v r. 1985 Národnou kultúrnou pamiatkou funkcionalistickej architektúry. V celoslovenskej ankete v r. 2001 bol Avion vyhlásený v kategórii obytné budovy za stavbu storočia.

Z pohľadu urbanizmu mesta sa táto priestorová dominanta stala dynamizujúcim jadrom rozvoja východného – Blumentálskeho predmestia, ktoré sa zakrátko napojilo na centrum mesta.

Vznik obytného komplexu Avion v rokoch 1931-32 spadá do zložitého obdobia medzi dvoma svetovými vojnami, charakteristického budovaním novej štátnosti v Československej republike, ale tiež hospodárskou krízou, ktorá tento proces poznačila. V architektúre, a špeciálne v oblasti navrhovania a výstavby obytných budov, sa odrazila nová filozofia bývania v dôstojných a hygienických podmienkach - „bývanie pre všetkých“. Architekt J. Marek princípy tejto novej filozofie dôsledne uplatnil nielen v urbanizme a architektonickom tvarosloví, ale najmä v premyslenom dispozičnom riešení komplexu. I keď v rovnakom období vzniklo v Bratislave (aj v iných mestách) viacero obdobných stavieb, Avion má v odbornej literatúre zaoberajúcej sa modernou architektúrou Slovenska svoje stabilné miesto a o jeho architektonických hodnotách sa môžete dočítať v starších aj súčasných prácach.

Miesto pôvodne plánovanej blokovej zástavby, priestranstvo na Walterskirchenových pozemkoch po asanovaných vetchých objektoch s bytmi a dielničkami, ovládol jediný komplex 120 bytov v troch hrebienkovito spojených objektoch. V koncepte sa prejavuje výrazná osová symetria a optimálne situovanie k svetovým stranám – osovo symetrické severozápadná a juhovýchodná  fasáda, symetrické umiestnenie vchodov, otvorenie bloku na juhozápad a uzavretie zo severovýchodnej strany, orientácia severovýchodného uzavretého priečelia do uličného priestoru (Májkova ul.), orientácia ostatných priečelí do otvorených priestranstiev námestí (otvorené juhozápadné priečelie do Amerického námestia s parčíkom, severozápadné do Floriánskeho a  juhovýchodné do Odborárskeho námestia). Vďaka tomu majú všetky byty dostatok svetla aj slnka. Jedno až štvorizbové byty boli aj v porovnaní s dnešnými bežnými bytmi nadštandardne priestranné. Dispozícia je komponovaná do racionálneho oceľobetónového skeletu, umožňujúceho veľkú variabilitu priestorov, s možnosťou čiastočného prispôsobenia sa požiadavkám obyvateľov bytov. Všetky  boli centrálne vykurované vlastnou kotolňou, vybavené kúpeľňami s teplou vodou a samostatným WC, komorami, vstupnými halami a „slúžkovskými izbami“. Posledné dva priestory neboli v niekoľkých „služobných bytoch“ pre domovníkov a kuriča, a v niekoľkých minimálnych bytoch na prízemí, v „slobodárňach“. Obyvateľom slúžila spoločná práčovňa so sušiarňou a manglovňou v suteréne komplexu, obsluhovaná trvalým zamestnancom, pričom sušiareň efektívne využívala teplo z kotolne. Na rekreáciu obyvatelia mohli využívať strechu stredného traktu s vydláždenou plochou a so sprchami.

Byty sú situované od prvého po šieste resp. až ôsme poschodie, prístupné po veľkorysých schodiskách s priamym osvetlením a vetraním a osobnými výťahmi. V parteri na prízemí sú umiestnené obchody a ďalšie služby pre obyvateľov komplexu aj pre verejnosť. V suteréne sa nachádzajú skladové priestory, ktoré predtým boli priamo spojené s obchodnými prevádzkami. Zo strany dvorov aj chodníkov sú umiestnené nákladné výťahy, od ktorých bol náklad v suteréne prepravovaný koľajovým systémom. Dva uzavreté dvory sú podstatne priestrannejšie, ako keby vznikli v blokovej zástavbe, čo zabezpečilo spolu s otvorením bloku na juhozápad požadované presvetlenie a preslnenie aj bytov orientovaných do dvora.

Obytná budova je ako kultúrna pamiatka v špecifickej situácii. Pokiaľ sa má komplex zachovať aj naďalej životaschopný, skôr či neskôr bude aktuálna téma jeho rekonštrukcie, pri ktorej bude nutné citlivo hľadať kompromis medzi „pamiatkarskými“ záujmami, rešpektovaním súčasných štandardov kvalitného bývania a individuálnych preferencií užívateľov. Nastolenie otázky začína mať v čase, kedy noví obyvatelia nahrádzajú posledných pamätníkov budovy nazývanej v dobe vzniku „Palác Avion“, stále väčší význam.

 

 

Literatúra
DULLA, M., MORAVČÍKOVÁ, H. ( 2002). Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart
FOLTYN, L. (1993). Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939. Bratislava: vydavateľstvo SAS
HABERLANDOVÁ, K. (2016). Princípy moderného bývania a urbanizmu v diele architekta Josefa Mareka. In Forum Historiae 2/2016, s. 35-47
KUSÝ, M. (1971). Architektúra na Slovensku 1918-1945. Bratislava: Pallas, vydavateľstvo SFVU
SALAY, P. a kol. (2015). Moderná Bratislava. Bratislava: Marenčin PT
ŠLACHTA, Š., DOROTJAKOVÁ, I. (1996). Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918-1950. Bratislava: Meritum
GPS
12
48.15183333333333
17.118750000000002
1
0
0
48.1518333333
17.11875