Židovské suburbium v Bardejove

Popis
Areál židovských rituálnych budov je najvýznamnejšou lokalitou židovského kultúrneho dedičstva v Bardejove, ktorú UNESCO zaradilo medzi svetové kultúrne poklady nielen pre jej historický význam, ale aj ako svedectvo o jazykovo, kultúrne a nábožensky zmiešanej spoločnosti. Židovské suburbium tvorilo centrum života kultúrne vyspelej a silne nábožensky založenej komunity už od prelomu 18. a 19. storočia. Areál sa po zániku Židovskej náboženskej obce v Bardejove na sklonku 20. storočia stal vlastníctvom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO). Židovské suburbium v Bardejove pozostáva zo Starej synagógy, domu zhromaždenia (hebr. bet hamidraš), rituálneho kúpeľa (hebr. mikve), expanznej veže, kotolne a repliky rituálneho bitúnku. Dnes tento komplex patrí medzi vyhľadávané turistické miesta a poskytuje priestor pre kultúrno-spoločenské podujatia obyvateľov Bardejova, ale aj návštevníkom z domova a cudziny.

V súčasnosti prebieha postupná obnova jednotlivých objektov. V prvej fáze sa pozornosť sústredí na záchranu Starej synagógy, ktorá bola desaťročia využívaná na účely neprimerané spoločenskej hodnote kultúrnej pamiatky. Hlavným investorom je vlastník objektu – ÚZŽNO. Ďalšie finančné zdroje sa podarilo získať z grantových programov a zo zahraničia. V spolupráci s občianskym združením Vita in suburbium a podporou Bardejovského výboru na zachovanie židovského dedičstva (USA) prebieha už niekoľko rokov proces postupnej revitalizácie objektu synagógy, areálu a jeho okolia. Výstavbou Pamätníka holokaustu v susedstve areálu sa vytvorili vhodné podmienky pre vzdelávaco-edukačnú činnosť, ktorá umožní mládeži a ostatnej verejnosti spoznať dejiny, kultúru, hmotné dedičstvo a taktiež pravdivý osud bardejovskej židovskej komunity.

Židia na Slovensku vytvárali náboženské a etnické spoločenstvo žijúce rozptýlene po celom území. Podľa tradície prišli na Slovensko s rímskymi légiami. Prvé správy o židovských obchodníkoch u nás sú z 10. storočia. Od začiatku boli spoločensky aj politicky diskriminovaní. Dodržiavanie náboženských predpisov spôsobilo pretrvávanie etnických, náboženských a kultúrnych odlišností a izoláciu Židov. Dôsledkom bol vznik povier o používaní kresťanskej krvi pri výrobe macesu, o zneucťovaní kresťanských symbolov, o všeobecnom bohatstve Židov. V 19. storočí prišlo k náboženskému rozdeleniu Židov na ortodoxných a reformovaných, ktorých v Uhorsku nazývali neológmi. Časť náboženských obcí sa nepridala k žiadnemu z týchto smerov a utvorila tretí smer – status quo ante. Koncom 19. storočia sa aj na Slovensku rozšíril sionizmus zameraný na vytvorenie židovského štátu. Dorozumievacím jazykom Židov na Slovensku bola hebrejčina a jidiš – jazyk zložený z hebrejských, nemeckých a slovanských. slov. Mnohí prijali mestskú kultúru vládnucej moci a spočiatku inklinovali k maďarskému jazyku a kultúre. Po vzniku ČSR postupne získali kladný vzťah aj k novému štátu. Protižidovské opatrenia začali už v období autonómie Slovenska (1938–39) a pokračovali i v Slovenskej republike (1939–45). Postupne boli vytlačení z hospodárskeho i spoločenského života. Roku 1941 bol vydaný tzv. židovský kódex, podľa ktorého bol pojem žid vymedzený na rasovom a nie náboženskom základe. V marci až októbri 1942 prebehla prvá vlna deportácií Židov (57 837 osôb). Po potlačení Slovenského národného povstania 1944 bolo deportovaných ďalších približne 13 000 osôb. V tom istom roku deportovali aj Židov z južného Slovenska, ktoré bolo vtedy okupované Maďarskom. Po obnovení ČSR 1945 sa značná časť Židov, ktorí prežili, vysťahovala zo Slovenska najmä do Izraela. V súčasnosti sa hlási na Slovensku k židovskej náboženskej obci 2278 osôb. Kultúru a spôsob života Židov formovali tradície a zvyky spojené s prírodnými a historickými podmienkami Palestíny, princípy Starého zákona a dobrovoľná alebo nútená izolovanosť v getách diaspory. Židia na Slovensku sa zaoberali obchodom, peňažníctvom, drobnými remeslami, v dedinách a mestečkách východného Slovenska aj poľnohospodárstvom. Po liberalizácii v 2. polovici 19. storočia sa mnohí uplatnili v slobodných povolaniach. Najbohatší boli veľkostatkári a továrnici. V materiálnej kultúre sa od okolitého obyvateľstva líšili najmä stravou a odevom. 

Video
Literatúra
BOTÍK, J. (2007). Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava: Lúč
BÁRKÁNY, E., DOJČ, Ľ. (2001). Židovské náboženské obce na Slovensku. Bratislava: Vesna
Kolektív autorov (2017). Stará synagóga v Bardejove: projekt obnovy. Bratislava: ÚZŽNO
Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. Židia na Slovensku: <https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/zidia-na-slovensku/>
Archinfo.sk. Stará synagóga v Bardejove: <https://www.archinfo.sk/diela/rekonstrukcia-a-obnova/stara-synagoga-v-bardejove.html>
GPS
12
49.29411111111111
21.268527777777777
1
0
0
49.2941111111
21.2685277778