Dášky – pivnice na zemiaky v Martinčeku

Vŕšok, na ktorom stojí jeden z najstarších kostolov na Liptove- ranogotický kostol Sv. Martina približne z roku 1260, púta pozornosť množstvom drevených striešok. Chránia vstupy do zemiakových pivníc. Ľudia ich volajú dášky, slovo pochádza z nemeckého výrazu das Dache, teda strecha. Do pivníc sa vchádza zhora pomocou rebríka, najprv treba vyklopiť celú strechu. Zvislé jamy vysekané do vápenca sú štyri metre hlboké, dole majú dvojmetrový priemer. Pivnice teda tvarom pripomínajú hrušku, vstupná časť má štvorcový otvor. Šírka závisela od rozmerov gazdu. Pivničky v Martinčeku dodnes fungujú vďaka spojeniu špecifických prírodných daností: vápenec, do ktorého ich vysekali a poloha na vŕšku okolo kostola, vďaka čomu úrodu neohrozuje vlhkosť a spodná voda, ktorá sa drží v miestnej pôde kvôli vápencovému podložiu vysoko. Ľudia v dáškach dodnes skladujú zeleninu, hlavne zemiaky, ktoré si držia potrebnú teplotu, vlhkosť a vôňu bez ohľadu na to, či vonku mrzne alebo sú horúčavy. Do pivnice sa pohodlne vojde päťdesiat vriec zemiakov.

Ich jedinečnosť tkvie aj v spôsobe vchádzania do pivničky - zhora, zvisle po rebríku, nie spredu ako je to napríklad v Liptovskej Tepličke. Uskladňovanie je dvojchlapová práca. Jeden musí stáť nad jamou a druhému, ktorý zišiel dovnútra po rebríku, podáva vrecia. Kedysi malo každé gazdovstvo svoju pivničku. Majetnejší mali aj dve, na kŕmne a konzumné zemiaky zvlášť. Kolobeh rituálov spojených s uskladňovaním zemiakov ľudia stále dodržiavajú. 

Vďaka snahe starostu Mariána Lauka, ktorý získal pre dášky grant na ich záchranu, sa podarilo zachovať tridsaťpäť pivničiek. Hrbole na kopci, ktoré ostali po zasypaných jamách ale svedčia o tom, že kedysi ich bolo viac, vraj až cez deväťdesiat. Doteraz vyzerá v Martinčeku zima tak, že každú sobotu, alebo každú druhú, sa chodia ku kostolu vyberať zemiaky.