Vínne pivnice na Hrušove

Obec Hrušov v regióne Hont na juhu Slovenska si zachováva svojrázny charakter. Je známa aj pre veľké množstvo vínnych pivníc, takzvaných dúpeniec, ktoré sú tu vytesané v tufopieskovcových masívoch. Časť z pivníc prvotne vznikla ako skrýša pred Turkami pri nájazdoch či inými vojskami pred stovkami rokov. Niektoré pivnice však boli vybudované oveľa neskôr, najmladšie pochádzajú z 80. – 90. rokov 20. storočia. Tie však na rozdiel od pôvodných už boli vybudované kamenárskymi nástrojmi, no napriek tomu si svoj pôvodný charakter zachovali. Originálna funkcia pivníc bola teda ochranná, veľmi rýchlo sa však spopularizovalo skladovanie vína. Dnes sú pivnice súčasťou 6 kilometrového náučného turistického chodníka, ktorý začína práve v obci Hrušov. Pivnice sa nachádzajú v obci, v lese i na lazoch, mnohé sú už zničené a zasypané, viaceré sa však dodnes dajú preskúmať.

Ideálnym terénom na kopanie pivníc sú "bralá" - kolmé skalné steny. Tufopiesky sú produktom vulkanickej činnosti a sú veľmi pórovité, nasiakavé. Doba ich vzniku sa datuje do obdobia mladších treťohôr. Sú pomerne mäkké, dobre opracovateľné, no zároveň rýchlo podliehajú erózii. Preto majú súčasné pivnice vybudované murované (kamenné, tehlové a betónové) vstupy. Zručnosť hĺbenia pivníc sa spája s tradičným kamenárstvom na Honte.

Pivnice boli rôzne veľké. Niektoré slúžili iba na skladovanie vína, zretie vína prebiehalo v blízkych chyžkách, až potom sa presúvalo do pivnice. Väčšie pivnice mali dve časti – na dorábanie a skladovanie, nazývali sa hrtan, chodba dlhá niekedy až okolo 6m a vlastná pivnica. V niektorých prípadoch z pivnice viedol i ďalší klesajúci hrtan o dĺžke 3-5 m, ústil do hlbšie položenej pivnice. Štandardný rozmer pivníc bol 2 x 4 m.

Hrušov má bohatú vinohradnícku tradíciu. Avšak víno si miestni obyvatelia vyrábali väčšinou pre vlastnú spotrebu – vinohrady sú vysoko položené a preto nedokázali konkurovať vínu z južných oblastí Hontu.

Starostlivosť o vinice pretrvávala pokiaľ bol Hrušov dedinou bez kolektivizácie (1979), neskôr však vinohrady začali v dôsledku spoločenských zmien zanikať, ľudia chodili do zamestnania, zmenil sa ich životný štýl. Rovnako veľa z pivníc je dnes opustených a zničených. Dodnes je však samorodé víno, jeho pestovanie a konzumovanie súčasťou regionálnej kultúry.