„Základnou surovinou na výrobu slovenskej bryndze je ovčí hrudkový syr alebo zmes ovčieho hrudkového syra a kravského hrudkového syra, alebo zmes sudovaného ovčieho hrudkového syra a kravského hrudkového syra, zrejúcich za špecifických podmienok,“ Podiel ovčieho hrudkového syra musí byť väčší ako 50 % hmotnosti v prepočte na sušinu. Letná bryndza sa začína vyrábať z mlieka oviec, ktoré už prestali kŕmiť svoje mladé. Zvyčajne sa tak stane v čase okolo Veľkej noci. V tomto období sa už ovce vyháňajú aj na prvú zelenú pašu. Letná bryndza je taká, v ktorej musí byť dodržaný najmenej 50-percentný podiel syra, vyrobeného z čerstvého ovčieho mlieka. Neexistuje žiadna „pasterizovaná bryndza“. Pasterizuje sa iba ovčie mlieko a vzápätí sa do neho pri výrobe syra pridávajú vybraté čisté kyslomliečne kultúry, a tak aj bryndza z pasterizovaného mlieka má živú i probiotickú mikroflóru. V takto vyrobenej bryndzi sú zachované všetky zdraviu prospešné mikroorganizmy. Je bohatým zdrojom kvalitných bielkovín, minerálov, vitamínov B-komplexu, konjugovanej kyseliny linolovej, ktorá okrem iného odbúrava tuky z tela. Obsahuje 30 druhov mliečnych baktérii a kvasiniek. Liptovská bryndza sa považovala za najlepšiu na Slovensku, jej vysoká kvalita bola podmienená vynikajúcimi pasienkami a tým, že pri výrobe syra sa v ovčom mlieku nechávala aj smotana, preto nebola suchá a mala dostatok tuku. Veľa ovčieho syra z Liptova sa začalo nakupovať už koncom 18. storočia do vznikajúcich bryndziarní, ktoré ju exportovali najmä do Viedne ako Liptauer Käse. Na trhu vo Viedni sa predávala rovno z vozov rezaním nožmi. Bryndza sa v jedľových sudoch a geletkách transportovala a na pltiach po Váhu. Stala sa typickým produktom, ktorý prezentoval Slovensko v medzinárodnom obchode. Preto sa aj bryndzové halušky, typické liptovské jedlo, stali jedným z našich národných symbolov, ktoré uvádza literatúra ako najznámejšie a najobľúbenejšie jedlo Slovákov. Najstaršia bryndzáreň bola založená v Detve v roku 1787 Jánom Vagačom zo Starej Turej, jeho rodina ju prevázdkovala a vylepšovala do polovice 20. storočia. Jej bývalé sídlo : Vagačov dom v starej Detve je pamiatkou, ktorá dnes slúži ako reštaurácia, ubytovanie a kultúrny priestor. V súčasnosti je najstaršou funkčnou prevázdkou Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine. Založila ju rodina Molecovcov v roku 1797 a od tých čias sa v nej nepretržite vyrába bryndza. V súčasnosti je už moderným výrobným podnikom s certifikáciou Európskej komisie pre dovoz mlieka a mliečnych výrobkov do krajín Európskej únie. Táto bryndza je každoročne oficiálnou surovinou na Majstrovstvách sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek. Ich špecialitou je balenie bryndze do bukovej dýhy a po 5 a 10kg do drevených vedierok z ovocného dreva, pričom jej drevo dáva aj špecifickú chuť. Je jednou z mála brydzirní, ktorá má aj 8 podnikových predajní.
https://science.hnonline.sk/biologia-a-chemia/1742632-myty-o-bryndzi
Recepty na bryndzové pochúťky a viac o histórii výroby bryndze:
http://www.miaumagazin.sk/home/bryndza-nase-biele-zlato/
http://www.bryndziaren.sk/sk/produkty_bryndza.html
https://myzvolen.sme.sk/c/5316288/bryndziaren-zacne-o-par-dni-vyrabat-letnu-bryndzu.html