História salaša siaha do roku 1964. Bolo to obdobie, kedy sa vtedajšia komunistická centrálna vláda snažila reagovať na všeobecný rozvoj automobilizmu a turizmu. S ním prišiel aj prirodzený dopyt po gastronomických službách a po krajine tak vznikali viaceré reštauračné zariadenia alebo motoresty, spravidla pri hlavných cestných komunikáciách a taktiež v turisticky atraktívnych lokalitách. Architektúra týchto stavieb sa neraz inšpirovala princípmi tradičného regionálneho salašníckeho staviteľstva z dreva, čo dodávalo objektu jeho unikátnu idylickú atmosféru. Aj Spišský salaš svojou architektúrou vychádzal z typológie koliby a pôvodný koncept si objekt zachoval dodnes. Nevhodne pôsobí súčasné nahradenie dreveného šindľa červenou plechovou krytinou, ktorá je neautentická a javí sa ako lacné riešenie. Interiér salaša je zariadený tematicky, s atmosférou odkazujúcou na národné tradície. Salaš je známy svojou ponukou tradičných jedál a nápojov, no taktiež organizáciou rôznych podujatí počas roka. V zime je to napríklad fašiangová zabíjačka s ľudovou hudbou a miestnymi zvykmi, inokedy zas rôzne majstrovské kulinárske súťaže: napr. Majster piroh a GuľašFest Branisko. V lete organizované Spišské Folklórne slávnosti v okolí salaša patria medzi najstaršie folklórne festivaly na Slovensku. Spišský salaš je vhodný aj pre návštevu rodín s deťmi, ktoré tu môžu pookriať pohľadom na nádhernú scenériu Spišského hradu a Levočských vrchov, do vôle sa vybehať po zelenej tráve, či pohladiť drobné domáce zvieratká.